VYSOKÉ TATRY: Výstavbu v Tatrách môže podľa envirorezortu vyriešiť zonácia, prevod pozemkov a krajinné plány

POPRAD 15. júla (SITA) – Vyplýva to z reakcie rezortu na aktivity občianskej iniciatívy Milujem Zelené Tatry, ktorú agentúre SITA poskytol Slavomír Held z odboru komunikácie. Tatranská skupina už niekoľko mesiacov upozorňuje na súčasnú aj plánovanú výstavbu v Tatrách. V najproblémovejších miestach požaduje zaviesť stavebnú uzáveru a v procese územného plánovania štandard záväzných krajinno-ekologických plánov ako aj definovať záväzné limity únosnosti pre udržateľný rozvoj regiónov.

Zástupcovia ministerstva životného prostredia sa so zástupcami občianskej iniciatívy Milujem Zelené Tatry v minulosti stretli. „Ďalšie stretnutie plánujeme aj počas výjazdu vo Vysokých Tatrách,“ avizoval rezort. Uviedol, že úprimne víta podporu veľkej časti verejnosti a rôznych záujmových skupín pre národné parky aj prostredníctvom ich vyhlásení. Ministerstvo pripomenulo, že podporuje poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody, ktorá už prešla prvým čítaním parlamentu. Tvrdí, že legislatívna zmena bude po schválení ďalším zásadným krokom k dosiahnutiu transformácie národných parkov na Slovensku. Zároveň sa tým podľa neho vytvorí predpoklad na presadenie zonácie národných parkov a dosiahnutie ich súladu s medzinárodnými kritériami. „Práve zonácia nastaví jasné pravidlá aj pre všetkých aktérov pôsobiacich na území najstaršieho národného parku na Slovensku. Zonáciou sa rozdelí národný park na zóny, do ktorých sa môže zasahovať, prípadne, v ktorých môže pokračovať výstavba, ako aj na zóny, ktoré musia zostať bez zásahu akejkoľvek ľudskej činnosti,“ vysvetlil rezort.

Za kľúčový nástroj reformných zmien v riadení národných parkov označil rezort aj prevod štátnych lesných pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). „Najdôležitejším faktorom, prečo princípy ochrany prírody na Slovensku nie je možné dostatočne uplatňovať obdobne ako v okolitých štátoch Európskej únie, predovšetkým v národných parkoch, je nefunkčný model správy týchto území. Zásadným nedostatkom je, že organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá bola štátom zriadená za účelom zabezpečovania starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, na Slovensku priamo nespravuje pozemky v týchto územiach,“ skonštatovalo ministerstvo.

Stanovenie ekologickej únosnosti rozvoja územia, vrátane Vysokých Tatier, by zase mali zabezpečiť krajinné plány. Vytvorené by mali byť na základe pripravovaného zákona o krajinnom plánovaní z dielne ministerstva životného prostredia, pričom majú byť záväzným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a ostatných dokumentov s možným vplyvom na krajinu.

Podľa iniciatívy Milujem Zelené Tatry, ku ktorej sa hlási viacero aktivistov, organizácií a združení, výstavba nielen v Tatrách nadobúda obludné rozmery a nemá nič spoločné s udržateľnými rozvojom cestovného ruchu či potrebami miestnych ľudí. Podľa Svetlany Belovej, riaditeľky neziskovej organizácie na ochranu prírody Machaon International, až tretina ochranného pásma Tatranského národného parku podľa schválených územných plánov obcí môže čoskoro zmiznúť nenávratne pod zástavbou. Tatranci chcú na problémy s výstavbou poukázať aj pripravovanou kampaňou a dokumentárnym filmom.